tag:blogger.com,1999:blog-59450822013713343022024-02-21T04:58:16.952-08:00«Շողակն» պատանեկան ամսագիր«Մխիթար Սեբաստացի» կրթահամալիր,
Ավագ դպրոց-վարժարանErik Teluntshttp://www.blogger.com/profile/05598907066300344985noreply@blogger.comBlogger257125tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-56124940337273463682017-01-19T00:47:00.000-08:002017-01-19T01:10:03.963-08:00Գնացքի ճամփաներով... <a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIRxz3rAWu1c2mcTusz6R7en92RY5EYtFXf_BVr4yEjf64EyZJFzTriOn8_bSkKZ7hNU2nmxlIAz9ZpXN7fMVhx9JXefudik5ER-JMZuQRJ1U_sqwgJpU6ooP9E1Ls6u6MmYaXgRtlqT8/s1600/16176059_662933713878662_1884229590_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIRxz3rAWu1c2mcTusz6R7en92RY5EYtFXf_BVr4yEjf64EyZJFzTriOn8_bSkKZ7hNU2nmxlIAz9ZpXN7fMVhx9JXefudik5ER-JMZuQRJ1U_sqwgJpU6ooP9E1Ls6u6MmYaXgRtlqT8/s320/16176059_662933713878662_1884229590_n.jpg" width="261" /></a><br />
<span style="background-color: white; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: inherit;">Չէ՞ որ ամեն մարդ պետք է կարողանա գեթ մի որևէ տեղ գնալ: Որովհետև այնպիսի ժամանակ է լինում, երբ անպայման հարկավոր է գեթ մի որևէ տեղ գնալ:
Ժամանակն է արդեն, 34-րդ վարկյանին... </span></span><br />
<a name='more'></a><span style="font-family: inherit;">Նստեցի առաջին իսկ պատահած գնածքը ու տարավ... Տանում էր... Թե ուր` ինձ հետաքրքիր չէր: Ժամանակը եկել էր, որ գեթ մի որևէ տեղ գնայի ու ժամանակից հետ մնալ չցանկացա</span><span style="background-color: white; font-family: inherit; white-space: pre-wrap;">: </span><br />
<span style="background-color: white; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: inherit;">34-րդ վարկյանը անցավ ու էլ երբեք ետ չեկավ՝ ինչպես և ես: Հույսս դրեցի մի վագոնի վրա: Ուր էր տանում նա ինձ՝ չգիտեմ:
Դժվար է քայլել ժամանակի հետ համընթաց և հեշտ չէ վագոնի հետևից վազել: Գնում էր անդադար... Երևի կար մի տեղ որտեղ կանգ կառնեինք... Կար մի տեղ, որտեղ ինձ սպասում էին: Կարծես ամեն ինչ գիտեր այդ խամրած վագոնը, որին ես էի գունավորել:
Գնացքը կանգնեց... Կանգ առավ վերջին կանգառում, թեպետ վերջինը չէր ինձ համար: Գնացքը կանգ էր առել, բայց ես ուզում էի իմ ճամփան շարունակել ու շարունակեցի...</span></span><br />
<span style="background-color: white; white-space: pre-wrap;">Առաջին ու վերջին ուղևորն էի այսպիսի, որ չիջա կանգառում: </span><span style="background-color: white; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: inherit;">
Սա չէր իմ կանգնառը... Գնացքներն էլ են սխալվում:</span></span><br />
<span style="background-color: white; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: inherit;">Թեպետ գնացքը կարողացավ դառնալ իմ ընկերը ու հասկացավ ինձ: Իսկ հիմա,</span></span><span style="background-color: white; font-family: inherit; white-space: pre-wrap;"> ու՞ր է գնում այդ գնացքը: Ու՞ր է տանում ինձ այդ գնացքը: </span><br />
<span style="background-color: white; font-family: inherit; white-space: pre-wrap;">Սպասենք երևի... </span><span style="background-color: white; font-family: inherit; white-space: pre-wrap;">Ես կհասնեմ այն վայրը որտեղ պետք է լինեմ ժամանակին: Չեմ ուշանա... </span><br />
<span style="background-color: white; white-space: pre-wrap;"><span style="font-family: inherit;">Ու հետ վերադարձին կրկին կգրեմ, կրկին կգրեմ աներես մի ուղևորի նման, կրկին կշարունակեմ իմ ճամփան այստեղից:
Եվ ու՞ր է տանում ինձ իմ ճամփան... </span></span>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08367177975504871704noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-71949913975806795752017-01-18T10:05:00.000-08:002017-01-18T10:05:07.049-08:00Մարած կրակ<div class="MsoNormal">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjk0DyU12cZ-M8n_FEdF6nq1Iefv1Mzd_3EXNUqsQQsxW5XW4mhf2KbHsB5gm-TwmTZaxJdvyNb9HyJZj895-OmgvTG7_Syy674F0J7xjrAa-jrmV6PHvOEW95tY6p5DaQ1caxpm0__4Zuy/s1600/16121792_1967536450140692_414542744_o.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjk0DyU12cZ-M8n_FEdF6nq1Iefv1Mzd_3EXNUqsQQsxW5XW4mhf2KbHsB5gm-TwmTZaxJdvyNb9HyJZj895-OmgvTG7_Syy674F0J7xjrAa-jrmV6PHvOEW95tY6p5DaQ1caxpm0__4Zuy/s320/16121792_1967536450140692_414542744_o.jpg" width="320" /></a></div>
<span style="font-family: sylfaen, serif;">Սկզբում մի կրակ էիր: Այնպես էիր վառվում ու լուսավորում, որ
բոլորը մոռացել էին խավարի մասին ու դժվար թե ինչ-որ մեկին խավար ասելիս քո դեմքին
շշմած չնայեր ու չհեռանար: </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;"></span><br />
<a name='more'></a><span style="font-family: sylfaen, serif;">Դարձել էիր բոլորի հույսի ու լույսի աղբյուրը ու ոչ մեկ
ապագան չէր պատկերացնի առանց քեզ: Մի խոսքով յուրահատուկ էիր և ինչու չէ՝ անսովոր:
Ոչ ոք չէր հանդիպել քո նմանին: Դարձել էիր բոլորի ուշադրության կենտրոնը ու միթե հենց
այդ պատճառով ոչնչացար ու դարձար մոխիր:</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">Բոլորին հուսահատ թողեցիր ու մի ակնթարթում էլ չկայիր: Կրակ
լինելով հանդերձ դու քեզ վառեցիր ու բոլորի լույսի փոխարեն դարձար բոլորի խավարը, իսկ
ջերմության փոխարեն՝ սառնությունը: Մի ակնթարթում բոլորի ուրախությունը անհետացավ ու
այդ սպիտակ ժպիտները դարձան սև ու այնքա՜ն կեղծ... <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">Քեզ դիպչելով մարդկանց ձեռքերը կեղտոտվում էին ու մի սարսուռ
էին զգում: Էլ չկար առաջվա ջերմությունը... Սակայն, նրան հանդերձ բոլորը հիշում էին
քո պայծառ օրերը, մինչև այդ ժամանակ, երբ կորար, ոչնչացար ու ի վերջո անհետացար...
Հիմա ոչ ոք քեզ չի հիշում: Բոլորը գտել են մի այլ կրակ, մի այլ ջերմություն ու դու
դարձել ես մի արկղի մեջ փակված ու մոռացված հին պատմություն... <o:p></o:p></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08046661319033262059noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-46636698039472586712017-01-18T03:48:00.000-08:002017-01-19T04:02:08.211-08:00Անծանոթի ծանոթ ձեռքերը<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6r_x0zu08r67465aZcHaN4BgPyNo8oFBEqf-f_EzyPCIJQRQFomefuuzllduyzPfGDgt6cKBf9ClpFMA1Hqj0xqfyV8k8R4Y4dnP5iAI499FfxagpypAaLA0T_bZYFPgvmTrq0AeDEH8/s1600/16176758_662491210589579_1654527439_n.png" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6r_x0zu08r67465aZcHaN4BgPyNo8oFBEqf-f_EzyPCIJQRQFomefuuzllduyzPfGDgt6cKBf9ClpFMA1Hqj0xqfyV8k8R4Y4dnP5iAI499FfxagpypAaLA0T_bZYFPgvmTrq0AeDEH8/s320/16176758_662491210589579_1654527439_n.png" width="242" /></a><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit; line-height: 107%;">Սառած</span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;"> </span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;">ձեռքերին</span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;"> </span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;">անհրաժեշտ</span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;"> </span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;">են</span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;"> </span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;">ձեռնոցներ</span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;">: </span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;">Ձեռնոցներ</span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;">, </span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;">որ</span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;"> </span><span style="font-family: inherit; line-height: 107%;">կտաքացնեն: </span><br />
<a name='more'></a></div>
<div class="MsoNormal">
Ձեռքերին դժվար է հրամայել: Դժվար է նաև պահել գրպանում, որովհետև նրանք չեն սիրում բանտարկված լինել, չեն սիրում ապրել բանտարկյալի նման: </div>
<br />
<div class="MsoNormal">
Իմ ձեռքերը ինձ չեն ենթարկվում՝ կամակորի մեկն են: Անտանելի է նրանց հետ, հատկապես, երբ սառած են: Ինձ պետք չեն այդպիսիք: Ձեռքերիցս հոգնած` փնտրում եմ նոր ձեռքեր նոր անցորդների մեջ: </div>
<div class="MsoNormal">
Փնտրտուքներից հետո, գտա մի ձեռք, գտա մի տարօրինակի: Ծանոթ էր այնպես այդ անծանոթը... Ծանոթ էին ձեռքերը, բայց անծանոթ էր նա: </div>
<div class="MsoNormal">
Ձեռքս մեկնեցի, բայց բռնել չկարողանալով` փշրեցի մատները: Փշրեցի, որովհետև նա իր ձեռքերը տաքացնում էր հոգու մոխիրների վրա, իսկ հետո դնում մոխրամանի մեջ: Ես հավաքեցի մոխիրները ու դրեցի մոխրամանի մեջ: Հիմա մոխիրը բռնում, ձևացնում եմ` կարծես նրա ձեռքն է, բայց նա չէ, իմ ծանոթը չէ... </div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08367177975504871704noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-34329070900227830992017-01-11T03:43:00.002-08:002017-05-13T01:36:50.328-07:00«Շողակնը»՝ ինքնահաստատման հարթակ<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<span style="text-align: left;">«Շողակնը» </span><span style="text-align: left;">լուսավորելու չափ շողալու ու փայլելու հարթակ</span><span style="text-align: left;"> </span><span style="text-align: left;">է, որը մեզ ա</span><span style="text-align: left;">զատ արտահայտվելու </span><span style="text-align: left;">հնարավորություն է տալիս:</span></div>
<a name='more'></a><br />
<br />
<ul>
<li>Ինքնահաստատման հարթակ է</li>
</ul>
<div>
Ազատ արտահայտման հարթակ է՝ ստեղծելու ու ստեղծագործելու: </div>
<div>
<ul>
<li>Ինքնագնահատման հարթակ է</li>
</ul>
<div>
Դու քեզ սկսում ես ավելի գնահատված ու հասկացված զգալ: </div>
</div>
<div>
<ul>
<li>Ինքնավստահության հարթակ է </li>
</ul>
<div>
Հավատ է սեփական ուժերի նկատմամբ:<br />
<br />
<ul style="text-align: left;">
<li>Ինքնաճանաչում և ճանաչողություն</li>
</ul>
</div>
</div>
<div>
«Շողակն» պատանեկան ամսագիրը բերում է հայտնիություն և ճանաչողություն: Մարդիկ սկսում են քեզ ճանաչել, ինքդ քեզ ես սկսում ճանաչել: Ինչ խոսք, հաճելի է, հատկապես, երբ հայտնվում ես տիար Բլեյանի բլոգում: Դա ևս խրախուսում է և ոգևորում:<br />
<br />
<ul style="text-align: left;">
<li>Գրագիտություն է տալիս</li>
</ul>
</div>
Զարգանում է տրամաբանական մտածողությունը, վերլուծելու կարողությունները և գեղագիտական ճաշակը:<br />
<br />
<ul style="text-align: left;">
<li>Բարձրանում է պատասխանատվությունը</li>
</ul>
<br />
«Շողակնում» շատ կարևոր է նաև թիմային աշխատանքը, երբ մեկս մյուսին օգնում ենք: Բարձրանում է պատասխանատվությունը, սկսած գործը կիսատ չթողնելու ներքին պահանջ է առաջանում:<br />
<br />
Եթե մեկ նախադասությամբ ամփոփելու լինեմ ասածս, կասեմ հետևյալը՝<br />
<br />
<ul style="text-align: left;">
<li>«Շողակնը» զարգացում է ապահովում:</li>
</ul>
<br />
<br /></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08367177975504871704noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-37919977378838848542017-01-04T01:41:00.000-08:002017-01-07T00:00:38.232-08:00Կորցրել եմ արևը<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhjsBw1LNNm2TC9mALBbMGRacEU-qJdOo5ZiJTQSYTjsty8tHc91ceV685aOxR4fIHo5YMS6NM-kPJUQyvNSSJjycgeIqyP5Vmr_wao9t9mJ77Z-aAbRG9E_6AtPmY2Ofm8EphmlEVVps4/s1600/15712944_650045485167485_2087188296_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="176" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhjsBw1LNNm2TC9mALBbMGRacEU-qJdOo5ZiJTQSYTjsty8tHc91ceV685aOxR4fIHo5YMS6NM-kPJUQyvNSSJjycgeIqyP5Vmr_wao9t9mJ77Z-aAbRG9E_6AtPmY2Ofm8EphmlEVVps4/s320/15712944_650045485167485_2087188296_n.jpg" width="320" /></a>Ես գրպանումս ջերմություն էի պահել, որ կիսեմ ձեզ հետ: Ես գրպանումս մի ամբողջ արև էի տեղավորել, որ շողալ կարողանամ: Գույներ էի հավաքել ու պահել, որ խամրել չկարողանամ:<br />
<a name='more'></a>Գրպանս պատռվել է, ամեն ինչ կորել է, կորցրել եմ ամեն բան: Իմ արևն է կորել, ջերմությունն ու գույները: Արև չունեմ՝ շողալ չեմ կարողանա, ջերմությունս էլ է կորել՝ ջերմանել չեմ կարողանա ու խամրում եմ:<br />
Փնտրում եմ...<br />
Կորել է մի մեծ արև, մի տաք ջերմություն ու մի տոպրակ գույներ: Գտնողին խոստանում եմ արևի շողեր, մի քիչ ջերմություն, ցանկության դեպքում էլ դեղին-կանաչ, կարմիր-կապույտ գույներ:<br />
Կորցրել եմ ունեցածս տաքությունը՝ այս սառնության մեջ ու կամաց-կամաց ես էլ եմ սառչում: Եթե չգտնեք իմ արևը, ես կդառնամ սառույցի մի բեկոր:<br />
Իսկ տեսնող եղե՞լ է: Գուցե գտել եք: Ես եմ նրանց տերը, վերադարձրեք...<br />
Փնտրում եմ...</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08367177975504871704noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-85670147420450769292016-12-28T01:58:00.002-08:002016-12-28T01:59:34.634-08:00Սառնությունից հետո... <a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgD-XCAzv9RloHQDPCDk_Ux-7buvmo_BKIJ0pdejEFitXFyCgle-KVTZ1WSGqD-sH-Kzl8eZzUEjk1WCJ5nfhDuyT7-G2oLPH3CVNRkj6aN-qHkJ0Ws3G5Q-LWLAohtgoqiSXfziQygIvQ/s1600/15801242_652272661611434_258640219_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgD-XCAzv9RloHQDPCDk_Ux-7buvmo_BKIJ0pdejEFitXFyCgle-KVTZ1WSGqD-sH-Kzl8eZzUEjk1WCJ5nfhDuyT7-G2oLPH3CVNRkj6aN-qHkJ0Ws3G5Q-LWLAohtgoqiSXfziQygIvQ/s320/15801242_652272661611434_258640219_n.jpg" width="276" /></a><br />
Հեշտ է մի քանի րոպեում ավերել այն, ինչ ամիսներով կառուցվել է: Հեշտ է մի քանի րոպեում կոտրել սեղանին դրված բաժակը, բայց չզգալ, չզգալ նրա ցավը, չլսել նրա ճչոցը լռության մեջ:<br />
<a name='more'></a>Հեշտ է նայել ձյանը, բայց հեշտ չէ չզգալ ոչինչ: Հա՛, ամեն բան հեշտ է, բայց այնքան դժվար, որ ամիսներ է պետք հասկանալու համար:<br />
Հեշտ է տաքանալ, բայց սառնությունից հետո տաքանալ չի լինում: Սառնությունից հետո ամեն ինչ անգույն է՝ սպիտակը երկնագույնի ետևից: Տաքացնող է սառնությունը, տաքացնող է տաքության գույները՝ դեղինը կարմիրի հետևից:<br />
Իմ ձեռքերը, այդ ձեռքերը սառել են... Եվ ինձ համար հեշտ չէ մի քանի րոպեում կոտրել սեղանին դրված բաժակը, հեշտ չէ նայել ձյանը, հեշտ չէ ոչինչ, հեշտ չէ...<br />
Իսկ այդ ձեռքերը էլի կզգա՞ն տաքություն՝ սառնությունից հետո, կզգա՞ն նրան՝ տաքության մեջ: Չէ, դժվար թե ձեռքերս կրկին պարեն օդում.... Դժվար թե...Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08367177975504871704noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-45790934199352413762016-12-27T07:05:00.002-08:002016-12-29T09:35:08.131-08:00Ինչպես է բուրում վարդը<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<img alt="20160514_175640" height="212" src="https://shushan080102.files.wordpress.com/2016/05/20160514_175640.jpg?w=1200&h=800&crop=1" width="320" /> Նկարը՝ հեղինակային<br />
<a name='more'></a></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Աշակերտները կլանված քննարկում էին Լաո-Ցզիի իմաստուն խոսքը. <<Նա ով գիտի, չի խոսում: Նա ով խոսում է, չգիտի>>:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Երբ ներս մտավ Ուսուցիչը, աշակերտները հարցրեցին նրան, թե ինչ են նշանակում այս բառերը:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Ձեզնից ովքե՞ր գիտեն, թե ինչպես է բուրում վարդը,-հարցրեց նա:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Բոլորը դա գիտեին:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Այդ ժամանակ նա ռաջարկեց.</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Պատմեք դրա մասին:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Ոչ ոք ոչինչ չասաց:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<a href="http://sobiratelzvezd.ru/kak-pahnet-roza/" style="border-bottom-color: rgb(220, 220, 220); border-bottom-style: solid; border-image: initial; border-left-color: initial; border-left-style: initial; border-right-color: initial; border-right-style: initial; border-top-color: initial; border-top-style: initial; border-width: 0px 0px 1px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; word-break: break-word; word-wrap: break-word;">Աղբյուր՝ Как пахнет роза</a></div>
</div>
Shushan Eprikyanhttp://www.blogger.com/profile/03890065482445179214noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-4706604333189200482016-12-23T02:58:00.000-08:002017-03-31T11:16:21.678-07:00Երկար մորուքով մարդուկին<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-family: inherit;">Ամանորին հրաշքներ լինում են, Ձմեռ պապի հետ էլ են դրանք կատարվում: Բոլորի տներում ապրողը՝ մորուքով մարդուկը` մեր մարդուկը: Մանկությանս ամենա-ամենա հերոսը, ամենասպասված մարդուկը: </span><br />
<a name='more'></a><span style="font-family: inherit;">Վաղուց մոռացել եմ, վաղուց նամակներ չեմ գրում, իսկ ցանկություններս էլ իմ մեջ եմ պահում, միայն ես եմ դրանց տերը: Խորը պահել եմ, այնպես, որ ես էլ չգտնեմ: Հրաշքներ լինում են ու իմ ցանկություններն էլ են կատարվում՝ առանց նամակների: </span><br />
<span style="font-family: inherit;">Երկար դադարից հետո, այսօր որոշել եմ գրել մի նամակ, բայց ինչ-որ բան այն չէ: Այն հետաքրքրությունն է պակասում, այն ոգևորությունն ու ես եմ պակասում: Իմ մանկության եսը չկա, իմ ամենա-ամենան չկա կամ էլ սովորությանս համաձայն պահել եմ: Մեկ էլ տեսաք, մեկը կգտնի ու էլի կվերադառնա իմ ոգևորվածությունը, ցնծությունը: </span><br />
<span style="font-family: inherit;"><br /></span>
<span style="font-family: inherit;">Բարև իմ սիրելի մորուքով մարդուկ՝ Ձմեռ պապ...</span><br />
<span style="font-family: inherit;">Այս նամակը գրում եմ արդեն մեծացած, նոր շնչով, նոր ցանկություններով: Գուցե կարդում ես, կամ էլ չէ, բայց մեկ է, ես գրում եմ իմ հավատի գրիչով: Կյանքիս տասնչորսերորդ ձմեռն է, մի քիչ ցուրտ, մի քիչ տաք, բայց ես նույն փուչիկներ ու կոնֆետներ ցանկացողն եմ մնացել:</span><br />
<span style="font-family: inherit;">Իմ մեծ մարդուկ, դու տեսել՞ ես ամպերը: Եթե ամպերին հարցնես, թե ինչպե՞ս է երկինքը՝ նրանք կարտասվեն, իսկ թե նույնը հարցնես արևին՝ նա կժպտա: Շատ-շատ արևներ եմ ուզում, այնքան շատ, մինչև երկինքը դառնա արևների օվկիանոս: Ուզում եմ, որ օվկիանոսի մոտ ապրող մարդկանց սառույցները արևի ջերմությունից </span>հալչեն<span style="font-family: inherit;">: Արևից դեպի ներքև` ջրափոսի մեջ, շնչահեղձ են լինում բարին ու լավը: Կարո՞ղ ես նրանց էլ փրկել, ամենակարող մարդուկ: Հնարավոր է, չէ՞: </span><br />
Լույսեր եմ ուզում՝ լիքը լույսեր: Տոնածառի վրա փայլփլող լույսեր: Լիքը ձյուն եմ ուզում, որ ամեն մի փաթիլ կարողանա մաքրել ամեն մի արցունք:<br />
Ուզում եմ, որ բոլորը գտնեն իրենց ամենինչը ու ամուր պահեն: Մի տնակ կառուցեն ու այնտեղ հավերժ ապրեն:<br />
Մի աշխարհ եմ ուզում, նոր մի աշխարհ, որտեղ կլինեն լիքը տնակներ, որ ջերմացնել կարողանան, աշխարհ, որ լույս տալ կարողանա ու չպայթող լիքը փուչիկներ, որ ուրախացնել կարողանան:<br />
Այսքանով` ցած եմ դնում հավատի գրիչս, որ նամակս չնմանվի անթիվ աստղերով գիշերային երկնքի: Եվ, որպեսզի քեզ անթիվ աստղեր չուղարկեմ` ավարտում եմ նամակս:<br />
365 նոր օր... Անհամբեր սպասում եմ:<br />
<br />
Սիրով՝ Մերիից՝ մեծ մարդուկին:</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08367177975504871704noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-74523097790757805502016-12-13T00:29:00.003-08:002017-05-13T01:38:04.037-07:00Սևակի պոեզիան՝ ջութակի նվագ<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="background: white; color: #333333; line-height: 107%;"><o:p><span style="font-family: inherit;">Ս</span></o:p></span><span style="font-family: inherit;">իրում եմ Սևակ կարդալ, սիրուն է
գրում: Սևակը կախարդական
է, նա կարող է մի երկու տողով կախարդել քեզ, քո հոգին: Բառախաղի է նման, բայց այնքան
սիրուն է, այնքան հուզիչ: </span></div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="line-height: 107%;"><span style="font-family: inherit;">Պարույր Սևակի պոեզիան հրապուրիչ
է: Առաջին անգամ չէ, որ կարդում եմ Սևակ: Սևակ մի անգամ չի կարելի կարդալ ու մոռանալ, որովհետև
այդ կախարդանքը կամաց կամաց կմարի, ու էլ չես զգա դա: Դու էլ չես կարդա Սևակ այնպիսի
ոգևորվածությամբ, ինչպես առաջին անգամ: <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="line-height: 107%;"><span style="font-family: inherit;">Ամենաներից ամենա Պարույր Սևակը:
Նրան հաջողվում է իր բառերով մտնել մի տեղ, որտեղ արգելված է, բայց նա մտնում է ու
հուզում: Արգելված է բառախաղ անել ինձ հետ, բայց նրա պոեզիան այնքան սիրուն բառախաղ
է, որ թողես, չթողես գալու է, կարդալ տալու ու վերջում հուզելու: Այդպես թողնելու ու
գնալու, բայց կախարդանքը չի մարելու:<o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="line-height: 107%;"><span style="font-family: inherit;">Սևակը իր բանաստեղծություններից
մեկում գրում է </span></span><span style="background-color: white;"><span style="font-family: inherit;">«Ն</span></span>ման է կարծես նա մի ջութակի, որ միա՜կ լարով յոթ լարից շատ է ազդում ու հուզում...<span style="background-color: white; font-family: inherit;">»: </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="line-height: 107%;"><span style="font-family: inherit;">Այս տողերում նա իր սիրտը համեմատում
է ջութակի լարերի հետ, որ ազդում է ու հուզում, իսկ ես այս տողերը համեմատում եմ Պարույր Սևակի պոեզիային: Նման է մի ջութակի, որ միակ լարով յոթ լարից շատ է ազդում ու հուզում: <o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="line-height: 107%;"><span style="font-family: inherit;">Ջութակի երաժշտությունը սիրուն է
ինպես տողերն են կախարդական: Ջութակ նվագել չգիտեմ, բայց կարող եմ լսել ու լսել: Սիրուն
է…</span></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08367177975504871704noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-49410271601672698722016-12-11T03:26:00.000-08:002016-12-29T09:34:14.435-08:00Ինչպես էին զգացմունքները պահմտոցի խաղում<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<img alt="DSC_0240" height="212" src="https://shushan080102.files.wordpress.com/2015/05/dsc_0240.jpg?w=1200&h=800&crop=1" width="320" /> Նկարը՝ հեղինակային<br />
<a name='more'></a></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Մի անգամ Խենթությունը իր ընկերներին հրավիրեց թեյ խմելու: Բոլորը եկան, ժամանակը շատ լավ էր անցնում, երգում էին, պարում էին, իսկ տորթը ուտելուց հետո Խենթությունը առաջարկեց պահմտոցի խաղալ...</div>
<<Ես հաշվում եմ մինչև հարյուրը, իսկ դուք թաքնվում եք: Ում առաջինը գտնեմ, նա էլ կրկին կհաշվի մինչև հարյուրը>>: Բոլորը համաձայնվեցին, բացի Վախից ու Ծուլությունից:<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Մեկ, երկու, երեք…,-սկսեց հաշվել Խենթությունը:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Խուճապը առաջինը թաքնվեց: Ուրախությունը թռվռվում էր այգով: Տխրությունը լաց եղավ, մտածելով կյանքի դառնության մասին: Նախանձը կպնելով ուրախությանը թաքնվեց բարձր բլուրների ետևում: Իսկ Խենթությունը շարունակում էր հաշվել: Հուսահատությունը հուսահատվում էր, որովհետև Խենթությունը արդեն հաշվել էր մինչև 99:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Հարյուր,-գոռաց Խենթությունը,-արդեն փնտրում եմ ձեզ:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Առաջինը գտան Հետաքրքրությանը, նա զգույշ նայում էր հույսով՝ տեսնել, թե ում կգտնեն առաջինը: Ցանկապատի վրա կախված Խենթությունը գտավ Կասկածին, նա անորոշ կախված էր ցանկապատի վրա՝ չիմանալով ցանկապատի ո՞ր կողմում ավելի լավ կլինի թաքնվել:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Բոլորին գտան և Հետաքրքրությունը հանկարծ հարցրեց.<<Իսկ որտե՞ղ է Սերը>>:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Բոլորը սկսեցին փնտրել: Խենթությունը փնտրելով հասավ հեռու-հեռու և հայտնվեց մի անուշահոտ վարդերի այգում: Թփերում ինչ-որ բան շարժվեց: Խենթությունը շարժեց վարդագույն թփերը և լսեց թույլ գոռոց: Դա Սերն էր, վարդի փշերը ծակել էին նրա աչքերը: Խենթությունը մի կողմից մյուս կողմ էր վազում, ձեռքերն էր կոտրում, ներողություն խնդրում, ծունկի իջնում, մինչև այն աստիճան, որ խոստացավ Սիրուն միշտ մնալ նրա հետ: Սերը համաձայնվեց:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Եվ այդ օրվանից գնում է կույր Սերը և Խենթության հետ միասին:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Աղբյուր՝ <a href="http://sobiratelzvezd.ru/kak-chuvstva-igrali-v-pryatki/" style="border-bottom-color: rgb(220, 220, 220); border-bottom-style: solid; border-image: initial; border-left-color: initial; border-left-style: initial; border-right-color: initial; border-right-style: initial; border-top-color: initial; border-top-style: initial; border-width: 0px 0px 1px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; word-break: break-word; word-wrap: break-word;">Как чувства играли в прятки</a></div>
</div>
Shushan Eprikyanhttp://www.blogger.com/profile/03890065482445179214noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-61973342631659703972016-12-08T09:58:00.000-08:002016-12-08T09:59:58.165-08:00Կյանքի խաղ<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJBW1uBXCZRrQDuSUjWM6K8VqQa9I5M0BX8aPIzjHsAlPzuiqLoh6XqZyIfzhkIyO65GYWzlbso6OomWPsSZwssxC2ovxGvD91QB2R1vLXKxVH-6leTiE7uM_VbVtKpzeIDs3LffoAakiD/s1600/15387510_1946038852290452_1126229798_o.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJBW1uBXCZRrQDuSUjWM6K8VqQa9I5M0BX8aPIzjHsAlPzuiqLoh6XqZyIfzhkIyO65GYWzlbso6OomWPsSZwssxC2ovxGvD91QB2R1vLXKxVH-6leTiE7uM_VbVtKpzeIDs3LffoAakiD/s320/15387510_1946038852290452_1126229798_o.jpg" width="256" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "sylfaen" , "serif";"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "sylfaen" , "serif";">Հեռանում եմ հիմա
ես քեզանից, սակայն հեռավոր ապագայում քեզ կգտնեմ… Կլինես մի ծերունի, ալեհեր մազերով:
Կորած կլինեն մեր անցած օրերը, ու մեր անցյալը մենք կհիշենք ժպիտով: </span></div>
<a name='more'></a>Խոստանում եմ,
որ անակնկալ մի օր կտեսնես դու ինձ: Չգիտեմ, կհիշե՞ս թե մոռացած կլինես… Թե մոռացած
լինես կթողնեմ ու կհեռանամ, թե հիշես կմոտենամ ու կգրկեմ… Թե մոռացած լինես, կհասկանամ,
որ դու գտար ինձնից լավին… Կհասկանամ, որ դու ուրախ ես ու քեզ վիշտ չցանկանալով ես
կանհետանամ… Բայց եթե հիշես, ես քեզ կմոտենամ, ուրախության արցունքներով քեզ կգրկեմ
ու բաց չեմ թողնի մինչև կարոտս չառնեմ… Քո աչքերի մեջ այնքան կնայեմ, մինչև վերականգնեմ
իմ անցյալի բոլոր հուշերը… Քո հետ այնքան կխոսեմ, մինչև իմանամ քո կյանքի յուրաքանչյուր
մանրամասնությունը… <br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "sylfaen" , "serif";">Իրոք կհասկանամ, եթե
դու բարկանաս ու իմ անունը լսել չցանկանաս, սակայն մեկ-մեկ այսպես էլ է պատահում: Անզգամ
է այս </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">կ</span><span style="font-family: "sylfaen" , "serif";">յանքը... </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">Ի</span><span style="font-family: "sylfaen" , "serif";">նչ ասես բերում է մեր գլխին չհասկանալով ցավի
ու տխրության իմաստը:</span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">Ի</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";">
</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">վերջո</span><span style="font-family: "sylfaen" , "serif";">, </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">գ</span><span style="font-family: "sylfaen" , "serif";">րելով ու պատկերացնելով այս ամենը իմ աչքերից
արցունքներ են թափվում, </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">սակայն</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";">
</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">ես</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">ինձ</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">հույս</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">եմ</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">տալիս</span><span style="font-family: "sylfaen" , "serif";">, </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">թե</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">մի</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">օր</span><span style="font-family: "sylfaen" , "serif";">,
</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">հեռավոր</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">ապագայում</span><span style="font-family: "sylfaen" , "serif";">, </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">կգտնեմ</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">ես</span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif";"> </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">քեզ</span><span style="font-family: "sylfaen" , "serif";">... </span><span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">Մենք կհիշենք մեր անցյալը ու կծիծաղենք անմահորեն...<o:p></o:p></span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08046661319033262059noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-6563987420388303162016-12-08T09:15:00.001-08:002017-03-31T11:17:05.219-07:00Մեր աստղերն են մեղավոր<div class="MsoNormal">
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Մի օր, որ տեսնեք
իրեն փոխանցեք, խնդրում եմ, որ լվացք կա անելու: Ասում են՝ բոլորիս ներսում էլ լվացք
է հավաքվում, որ մի օր պետք է լվացվի:</span></div>
<a name='more'></a><span style="font-family: inherit;"> Բայց այդ լվացքը մենակ անել չի լինում, մեկն
է պետք, որ նախ լվացքիդ մասին խոսես հետը ու այնքան քոնը լինի, որ ձեռքերը քշտի ու
հետդ ընկնի լվացքիդ ջանին, իրար հետ լվանաք ու փռեք:<o:p></o:p></span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Փոխանցեք, որ ես
իրեն բան ունեի ցույց տալու, ավելի ճիշտ՝ ներկայացնելու: Երկնքում ամպեր ունեի ցույց
տալու, իսկ ներքևում` ջրափոսեր: Ափսոս, ցույց տալու առիթ չունեցա: Բայց երեկոյան ամպերի
հետևում մեղավորներին տեսան՝ աստղերն էին մեղավոր:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Փոխանցեք նրան, որ
մեղավոր աստղերը ընկնում են երկնքից, ամպերից, վերևից, հեռվից ու ամեն մի աստղ տխրություն
է բերում ամեն մի մարդու: Ասղերն են մեղավոր այդ չարված լվածքի համար, աստեղերին եմ
մեղադրում մարդկանց տխուր դեմքերի համար, նարնջագույն կոտրված ապակիների համար ու միայն
աստղերին, նրանք են մեղավոր:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Մի օր աստեղրից մեկը
ընկավ հեռավոր լուսնից, ընկավ ուղիղ գլխիդ ու տխրեցրեց ինձ՝ թողնելով մի ամբողջ չլվացված
լվածք: Մեղավոր են մեր աստեղերը, շա՜տ…<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Հ.գ. Ջոն Գրինի <span style="background-color: white; color: #545454; font-size: x-small;">«</span>Աստղերն են մեղավոր<span style="background-color: white; color: #545454; font-size: x-small;">»</span> գրքից ոգեշնչված: </span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08367177975504871704noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-63052820818827834292016-12-08T08:01:00.004-08:002016-12-08T08:01:51.530-08:00Ամանորյա հրաշքը<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyAevOiWMe8yzHFaUNCw0nhyCfIPogA6tweCynVuznIgXWwf0n1sN0ZdX1mamcqqOBSc1jLCkFwm4phddYyWyoQWmes5aKw_xbyGc_6fWf6RGrNQv6X6i23SdHXdiCO7kI20HsRD6JR4uy/s1600/4477796_thumb.jpeg" imageanchor="1"><img border="0" height="265" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyAevOiWMe8yzHFaUNCw0nhyCfIPogA6tweCynVuznIgXWwf0n1sN0ZdX1mamcqqOBSc1jLCkFwm4phddYyWyoQWmes5aKw_xbyGc_6fWf6RGrNQv6X6i23SdHXdiCO7kI20HsRD6JR4uy/s400/4477796_thumb.jpeg" width="400" /></a> Նկարը՝ <a href="http://www.photosight.ru/users/319934/" style="background-color: transparent;">Vessna7</a></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Այ բոլորը չգիտես, թե ինչու սպասում են Ամանորին մի հրաշքի-ի-ի-ի…Իսկ իրականում ինչո՞վ է այդ օրը տարբերվում մյուսներից: Այ ժամերը արդեն խփել են 12-ին, բայց ոչինչ չի պատահում: Ինչպես ցանկանում էի տաքանալ, այնպես էլ հիմա եմ ցանկանում…,-ճնճղուկը շարժեց իր թևերը և ավելի շատ փքվեց:</div>
<a name='more'></a><br />
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Նա նստած էր նստարանի ծայրին, դողացնում էր ցրտից և հույսով նայում էր ձնեպատ քաղաքին:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Հա-ա-ա-ա… Երևի ինձ այս տարի բախտ է վիճակվել սառչել: Բայց չե՛մ ուզում: Հնարավո՞ր է պատահի ինչ-որ հրաշք: Օ, կատու է մոտենում…,-ճնճղուկը թեթևակի շարժեց թևը, բայց չկարողացավ թռչել՝ շատ էր սառել:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Կատուն մոտեցավ և կանգնեց, նայելով իր խորամանկ և դեղին աչքերով հենց ճնճղուկի հոգուն:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Ի՞նչ է,-վերջապես հարցրեց ճնճղուկը:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Սպասում եմ,-ասաց կատուն,-բոլորը ասում են, որ պետք է հրաշք լինի:Ես էլ այդ հրաշքին եմ սպասում:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Ցանկանո՞ւմ ես ինձ ուտել,-անտարբեր հարցրեց ճնճղուկը: Նրա համար արդեն մեկ էր՝ այնքան էր սառել:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Ո-ո-ոչ,-պատասխանեց կատուն,-դա հրաշք չի լինի: Ես կսպասեմ:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Դե, այդ դեպքում արի միասին սպասենք,-ճնճղուկը ավելի շատ փքվեց:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Կատուն իր թաթերը դրեց մարմնի տակ և հարմարվեց լյուկի վրա՝ այնտեղ ավելի տաք էր:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Ինչո՞ւ ես այդպես կծկվում,-նայեց նա դողացնող ճնճղուկին,-սառե՞լ ես:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Ա-ա-այո սառել եմ…,-մի կերպ պաստասխանեց նա:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Խեղճ,-կարեկցաբար շշնջաց կատուն,-արի այստեղ, այստեղ ավելի տաք է:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Ճնճղուկը վախենալով թռավ ներքև, սկսեց կաղալով քայել դեպի լյուկը և կամաց հարմարվեց կատվի կողքին: Կատուն նայեց նրան խեթ հայացքով, քմծիծաղեց և թաթով սեղմեց իր կրծքին:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Այստեղ քեզ ավելի տաք կլինի,-բացատրեց նա վախից քարացած ճնճղուկին,-ավելի ուժեղ կպիր:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Իսկ, ե՞րբ տեղի կունենա հրաշքը,-հարցրեց ճնճղուկը, գրկելով կատվին թևերով:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Չգիտեմ: Բայց շատ եմ ցանկանում տեսնել դա: Սպասե՞նք: Դու չե՞ս շտապում, չէ՞:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
-Ոչ… Կսպասենք: Ես երբեք չեմ տեսել հրաշքներ,-ճնճղուկը մի քիչ տաքացավ և սկսեց ավելի շատ խոսել,-հետաքրքիր է, իսկ ինչպիսի՞ն են հրաշքները:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Կատուն ավելի ուժեղ սեղմեց նրան կրծքին և սկսեց կամաց երգել: Ճնճղուկը դուրս հանեց գլուխը, վախենալով, որ չի տեսնի հրաշքը և սկսեց երգել կատվի հետ միասին:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Այդպես էլ նրանք սպասում էին: Սպասում էին հրաշքին, որը արդեն կատարվել էր, բայց մնացել էր աննկատ:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Աղբյուր՝<a href="http://sobiratelzvezd.ru/novogodnee-chudo/" style="border-bottom-color: rgb(220, 220, 220); border-bottom-style: solid; border-image: initial; border-left-color: initial; border-left-style: initial; border-right-color: initial; border-right-style: initial; border-top-color: initial; border-top-style: initial; border-width: 0px 0px 1px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; word-break: break-word; word-wrap: break-word;">Новогоднее чудо</a></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
</div>
Shushan Eprikyanhttp://www.blogger.com/profile/03890065482445179214noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-67063106200483060972016-12-04T07:56:00.001-08:002016-12-04T08:24:41.047-08:00Պահ քո գրկում<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLkM9tdBroyLFdpOpwZoQYYYQzT-8GBvZ33scsmT732nH9nBKZlFkV6M5aspRIaixe3r-73HrZgWU_MpzgecrPdG7_Nt2t7LOdt6uUCfWiOLbbPJeQh_y6YFtci-Rm8h_U9Qg5orFIYZez/s1600/%2529.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="276" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiLkM9tdBroyLFdpOpwZoQYYYQzT-8GBvZ33scsmT732nH9nBKZlFkV6M5aspRIaixe3r-73HrZgWU_MpzgecrPdG7_Nt2t7LOdt6uUCfWiOLbbPJeQh_y6YFtci-Rm8h_U9Qg5orFIYZez/s320/%2529.jpg" width="320" /></a></div>
Ես բարձրացա տանիք, որպեսզի նետվեմ...<br />
<a name='more'></a><br />
Ընկնելու պահին ինձ մի երազ նվիրեցիր, բայց երբ ցանկացա բացել աչքերս, հասկացա, որ փակ չեն: Ինձ թևեր տվեցիր և ես թռչեցի վեր՝ քեզ հետ:<br />
Ես չզգացի այդ բախման ցավը, չտեսա գետինը մոտիկից, բայց զգացի թե ինչպես դատարկվեց այդ բեռն իմ մեջից: Հիմա ես թեթև եմ, հիմա ես ազատ եմ, բարձր այդ բոլոր տանիքներից:<br />
Ձմեռ է: Բայց տարօրինակն այն է, որ անձրև է տեղում ու քաղաքն ամբողջությամբ ցեխով պատում: Իսկ ես ձյուն եմ տեսնում, ճերմակ, մաքուր՝ քեզ հետ վերևում: Ցուրտ է, բայց եթե չգրկեիր, օդն այդքան սառը չէր թվա հետո: Այլևս չեմ ուզում բաց թողել: Հոգնել եմ բոլոր տատանումներից, անկումներից հազարավոր և հիմա վերջապես գտել եմ այն պահը, երբ ամեն ինչ կանգ է առնում:<br />
Արի հավերժ թռչենք, զգալով շունչը ձմռան ու տեսնելով արևը հեռվում, որ իր մեղմ ժպիտով մեզ ինչ-որ բան է փորձում հասկացնել: Ու եթե պետք է նայեմ ներքև, ապա միայն ծիծաղի համար, քանի որ արդեն չեմ վախենում բարձրությունից:<br />
Իսկ դուք այդտեղ այդպես էլ մնացիք ներքևում՝ ցեխի մեջ կորած ու հիմա ուշադիր ինձ եք հետևում: Գուցե հիանում, գուցե փոշմանում, գուցե անպատվում, բայց ես այլևս ետ չեմ գալու: Ոչ, ես չեմ չվել ու չեմ գտել տաք երկներ, ես իմ ազատության սերն եմ գտել, ով չի կտրել թևերս ու չի պահել ինձ վանդակում:Lapterik.blogspot.comhttp://www.blogger.com/profile/03357171272292256992noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-48324252689538989772016-12-02T06:03:00.000-08:002016-12-02T06:03:00.614-08:00Ես միայն ցանկանում էի բուժել զգացմունքները, որոնք չեն համարվում հիվանդություններ<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgRhCdsb7cePCdyBnV_y035Ot7s7gQ8V9IZt2YDorlFnIPgi4ohhUWhi4OeyEA-U3L0JTBd1BkUhF1pwt7rrtheY6dvAJwcH0_N4gLGWbQhNZ9D_rJW7FPUZl_BcXpy9BDQu8V26cZP_tgm/s1600/image.jpg" imageanchor="1"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgRhCdsb7cePCdyBnV_y035Ot7s7gQ8V9IZt2YDorlFnIPgi4ohhUWhi4OeyEA-U3L0JTBd1BkUhF1pwt7rrtheY6dvAJwcH0_N4gLGWbQhNZ9D_rJW7FPUZl_BcXpy9BDQu8V26cZP_tgm/s320/image.jpg" width="240" /></a></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Ես միայն ցանկանում էի բուժել զգացմունքները, որոնք չեն համարվում հիվանդություններ:</div>
<a name='more'></a> Այդ չնչին էմոցիաները և զգացողությունները, որոնք չեն հետաքրքրում թերապևտներին, որովհետև նրանց իբր, թե չի կարելի ախտորոշել և նրանք գոյություն չունեն:<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Օրինակ՝ զգացողությունը, որ ևս մեկ ամառ մոտենում է իր ավարտին: Կամ էլ զգացողությունը, որ շատ քիչ ժամանակ է մնացել, որպեզսի գտնես քո տեղը կյանքում: Կամ էլ թախիծը այն բանը հասկանալուց, որ ևս մեկ շփում կտրվեց, առանց արմատներ տալու, և պետք է նորից սկսել կյանքի ուղեկցորդի փնտրտուկները: Կամ էլ տխրությունը, որ զգում ես ծննդյանդ օրվա առավոտյան: Կարոտաբաղձությւոնը հեռավոր մանկության նկատմամբ: Դե-ե և այլն:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<a href="http://sobiratelzvezd.ru/ya-xotel-lechit-chuvstva-kotorye-ne-schitayutsya-zabolevaniem/" style="border-bottom-color: rgb(220, 220, 220); border-bottom-style: solid; border-image: initial; border-left-color: initial; border-left-style: initial; border-right-color: initial; border-right-style: initial; border-top-color: initial; border-top-style: initial; border-width: 0px 0px 1px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; word-break: break-word; word-wrap: break-word;">Աղբյուր՝ Нина Георге: Лавандовая комната</a></div>
</div>
Shushan Eprikyanhttp://www.blogger.com/profile/03890065482445179214noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-21266840166297404052016-12-01T22:00:00.000-08:002016-12-01T22:01:03.183-08:00Իմ երազանքների ուղին<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0IbGDNvQpsbUv9Yte_JncILhgWFbeWMUl563X84d9hnRxzLR72kac7LFLo1NgQOy-MeXgy1soV8ttRDjYw7CPKelGgXXNEr8rYIwLCMUBW6Q4D65llj45Jf-OrOps1YP80q10Wul4iHov/s1600/15310753_1942441289316875_1668357002_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0IbGDNvQpsbUv9Yte_JncILhgWFbeWMUl563X84d9hnRxzLR72kac7LFLo1NgQOy-MeXgy1soV8ttRDjYw7CPKelGgXXNEr8rYIwLCMUBW6Q4D65llj45Jf-OrOps1YP80q10Wul4iHov/s320/15310753_1942441289316875_1668357002_n.jpg" width="256" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "sylfaen" , "serif"; mso-ansi-language: RU;">Ու ժամանակն է, որ ես գնամ: Գնամ՝ կորեմ իմ երազանքների ու նպատակների
մեջ... </span></div>
<span style="font-family: "sylfaen" , serif;">Այնպես կորեմ, որ այլևս դու ինձ չկարողանաս գտնել: </span><br />
<a name='more'></a><span style="font-family: "sylfaen" , serif;">Քո պատճառով ես հասկացա,
թե ինչ է նշանակում ցավը և լքված լինելը... Հասկացա, թե ինչ է նշանակում մնալ մենակ,
առանց ինչ-որ մեկի ներկայության, բացի խավարից ու դատարկությունից... Դեն նետեցի իմ
բոլոր նպատակներն ու երազանքները և փակ աչքերով սկսեցի քեզ հետևել: Սկսեցի քո պատճառով
լացել ու հավատա՛, որ դու այն միակ մարդն էիր, ում պատճառով ես իմ կյանքում լաց եմ
եղել: Դու իմ համար օրինակելի էիր... Մի մարդ, ով դարձել էր իմ նպատակը և ամեն ինչով
ուզում էի քեզ նմանվել: Հիմա մի բան հաստատ է: Դարձել ես այն մարդը, ում նմանվելով
ես իմ սեփական եսը ու ինքնությունը կկորցնեի ու կդառնայի քո նման անխիղճ մարդ: Մի մարդ,
ով չունի ո՛չ երազանք, ո՛չ նպատակ... Մի մարդ, ով շուտվանից է կորցրել իր ինքնությունը
ու դարձել է անխիղճ: Միթե հիմա հեռանալով քեզնից ես կկարողանա՞մ փոխել ինձ մնացած րոպեները,
ժամերն ու տարիները: Չգիտեմ ինչ կլինի, բայց գոնե ես իմ երազանքներին ու նպատակներին
հասնելու ուղին կսկսեմ կառուցել: Իսկ դու՞... </span><span style="font-family: "sylfaen" , serif;">Դու կմնաս նույն անխիղճ մարդը, ում փոխելը անհնար
է ու կլինես իմ անցյալից մի մարդ, ումից ես էլ կախված չեմ լինի...</span>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08046661319033262059noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-35060982517133138362016-12-01T21:55:00.005-08:002017-05-13T01:38:08.309-07:00Անգույն դատարկություն<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Քեզնից կհոգնեմ ու
կգնամ մի օր… Դու չես իմանա՝ քնած կլինես: </span></div>
<a name='more'></a><span style="font-family: inherit;">Առավոտ քնած կլինես,
ու երբ արթնանաս, էլ չեմ լինի: Ինչ-որ տվել էիր` կթողնեմ քեզ, իսկ քեզնից հետ կվերցնեմ
ինձ, որ տվել էի քեզ: Ինձ քեզնից ոչինչ պետք չէ հեռանալիս: Հրաժեշտ չեմ էլ կարողանա տալ, բայց փոխարենը դու կզգաս
այն դատարկությունը, որը մնալու է քեզ: Բաց կթողնեմ պատուհանը, որ կարողանաս շնչել,
կթողնեմ այն երկու գիրքը, որ պատռել կարողանաս ու մի դեղին բաժակ կթողնեմ, որ կոտրել կարողանաս:
Հայելին կթողնեմ սենյակիդ անկյունում դրված, որ մենակությունդ զգաս՝ քո անգույն մենակությունը: </span><br />
<span style="font-family: inherit;">Կթողնեմ այն, ինչ չունես ու այն, ինչ հետ վերադարձնել չես կարողանա: Ամենը քեզ կթողնեմ,
միայն հետս կտանեմ ինձ, որ փնտրել կարողանաս: Այսպես երկար չես դիմանա, կխելագարվես:
Խելագարի նման կգաս իմ ճանապարհով ու կկորցնես քեզ, ու էլ ոչ ոք քեզ փնտել չի կարողանա: </span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08367177975504871704noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-12411098846961436262016-11-30T23:36:00.002-08:002016-11-30T23:36:59.373-08:00Անվերնագիր<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpc7etX7JhB8xGXUr1sRQlpwBJ3Ik1CHakDpHwntSJtAXwtWPh9GywqTxpFELNnk_tvpr_Ay-hUout_IYIXOmHxb3Vq5fEaH-Wj0KpbGVfivfvFyCpnw_HWdsnZAyVlgFohONOSmr76Ryd/s1600/15203162_1940236599537344_129300682775012025_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpc7etX7JhB8xGXUr1sRQlpwBJ3Ik1CHakDpHwntSJtAXwtWPh9GywqTxpFELNnk_tvpr_Ay-hUout_IYIXOmHxb3Vq5fEaH-Wj0KpbGVfivfvFyCpnw_HWdsnZAyVlgFohONOSmr76Ryd/s320/15203162_1940236599537344_129300682775012025_n.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "Sylfaen","serif"; mso-ansi-language: RU;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="RU" style="font-family: "Sylfaen","serif"; mso-ansi-language: RU;">Դու նման էիր մի հին գրքի, որ տեսնելիս մարդ ցանկություն չէր ունենա կարդալու: Մնացել էիր առանց խնամքի՝ կեղտոտ էիր ու պատռտված... </span></div>
<a name='more'></a>Քեզ մոտենալը
դժվար էր, իսկ կարդալու համար ինձ պետք էր այնպիսի ուժեր ու կամք... Խաբվում էի քո
արտաքինով և ես ինձ համոզում էի, որ քո էջերը բացելը ու քեզ հասկանալը անիմաստ է, սակայն
հիմա մտածում եմ, միթե հնարավո՞ր է, որ վախն էր ինձ արգելում: Իսկապես՝ չգիտեմ: Վերջապես, ես ինձ համոզեցի, որ ոչ մի բան չեմ կորցնի քո էջերը բացելով: Մի փոքր կասկածներով ու
վախով ես սկսեցի բացել քո գրքի էջերը... Կարդալով ու խորանալով քո էջերում իմ դեմքին
սկսում էր ժպիտ առաջանալ... Դու ուրիշ էիր.. Քո արտաքինով շատ հեշտ էր խաբվելը, սակայն
դու այնպիսին էիր ներքուստ... Մի խոսքով՝ անթերի էիր թվում: Յուրաքանչյուր էջի հետ
միասին մի նոր գաղտնիք էի հայտնաբերում քո մասին: Ներքուստ այնքան գեղեցիկ էիր, որ
արդեն մոռացել էի քո արտաքինի մասին ու սկսել էի նախանձել քեզ... Ու վերջում դու դարձար
իմ համար օրինակելի մարդ, ու հասկացա, որ իրոք մարդուն ներքուստ ճանաչելուց առաջ անիմաստ
է նրան դատելը... <o:p></o:p>Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08046661319033262059noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-55913372415226507062016-11-27T08:08:00.001-08:002016-11-30T07:09:43.905-08:00Անհնար է առանց սիրո երջանիկ լինել <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi15xkqfKfxnQQs4VGGNQqKkIQt_uNs-afp45f7ZEumWu8NPl9uoHxogtm3tdGvU03wwfXNQ8MczvBWZV0V2f7UeDwhUNk3VUEQbqp5EFITsjOwFyFDL2WLiVKDseum6Klv0tKKZwFWEAPK/s1600/IMG_4904.JPG" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi15xkqfKfxnQQs4VGGNQqKkIQt_uNs-afp45f7ZEumWu8NPl9uoHxogtm3tdGvU03wwfXNQ8MczvBWZV0V2f7UeDwhUNk3VUEQbqp5EFITsjOwFyFDL2WLiVKDseum6Klv0tKKZwFWEAPK/s320/IMG_4904.JPG" width="320" /></a></div>
<div style="background: white; margin-bottom: 9.6pt; margin-left: 0in; margin-right: 0in; margin-top: 9.6pt;">
<span lang="HY" style="color: #333333; font-family: "sylfaen" , "serif"; font-size: 13.5pt;">Մարդուն
երջանիկ լինելու համար շատ բան պետք չէ, և ճիշտը դա երեխաներին մանկուց հասկացնելն
է,որովհետև հետո կարող է ուշ լինել։ </span></div>
<a name='more'></a>Նրանք կսկսեն փնտրել այդ երջանկությունը և
գուցե սխալ տեղերում՝ գտնելով նյութականի մեջ, ինչը մեր օրերում շատ է
պատահում, կամ օտար մարդկանց մեջ։ Չմտածելով, որ այդ իրը կարող է մի օր փչանալ,
վերանալ, մարդիկ էլ կարող են հիասթափեցնել։ Իսկ, երբ դու փորձում ես գտնել
այդ երջանկությունը հենց քո ներսում, քեզ ոչ մեկն էլ չի կարող հիասթափեցնել։ Հակառակը` այդ ժամանակ ամեն ինչ ավելի գունեղ է թվում և ամենափոքր բաներն անգամ ուրախություն են պարգևում քեզ։ Ես կասեի` երջանկությունը հենց այդ փոքր բաների մեջ է թաքնված, որոնք միշտ
մեր կողքին են, բայց հաճախ չեն նկատվում։ Շատերը չեն կարողանում գտնել դրանք` երազելով միանգամից մեծ ու բարդ բաների մասին։<br />
Ես ինքս
երջանիկ եմ, բայց չեմ կարող հստակ տալ դրա սահմանումը։ Գուցե, երբ դու առավոտյան
բացում ես աչքերդ ու գիտես, թե ուր պետք է գնաս կամ ինչ պետք է անես, դա արդեն
երջանկություն է։ Որ նպատակներ ու ցանկություններ ունես, որոնց կարողանում ես օր
օրի փոքր- ինչ մոտենալ։ Երբ կարող ես
զբաղվել նրանով, ինչ սիրում ես, հագնել սիրածդ շորերը, կապել սիրածդ վզնոցը, լսել
սիրածդ երաժշտությունն ու վերջապես տեսնել սիրածդ մարդկանց։ Կարծում եմ` անհնար է
լինել երջանիկ առանց սիրո։<br />
<o:p></o:p><br />
<br />
<div style="background: white; margin-bottom: 9.6pt; margin-left: 0in; margin-right: 0in; margin-top: 9.6pt;">
<br /></div>
</div>
Lapterik.blogspot.comhttp://www.blogger.com/profile/03357171272292256992noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-32976743669843006272016-11-26T03:44:00.001-08:002016-11-30T23:16:27.539-08:00Երեք նստարան<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJobgeampdHBSuqWWa7Ik7iUMxk04ueBWZ2ZgqrliTwCLJvR_XjGVwWnyuduEChOvuEWzRl87t7QE72tOCsucG6QzMAAILacQxOKr6E7dpfER3_ZBvMHzdc0Xytg3r8UPHa8SwPHgK7nQS/s1600/14719575_665186410325377_4037331552445661184_n.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJobgeampdHBSuqWWa7Ik7iUMxk04ueBWZ2ZgqrliTwCLJvR_XjGVwWnyuduEChOvuEWzRl87t7QE72tOCsucG6QzMAAILacQxOKr6E7dpfER3_ZBvMHzdc0Xytg3r8UPHa8SwPHgK7nQS/s320/14719575_665186410325377_4037331552445661184_n.jpg" width="320" /></a></div>
<span style="background-color: white;"><span style="font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; white-space: pre-wrap;">
</span><span style="font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; white-space: pre-wrap;">Պիտի նստեինք այգու բոլոր նստարաններին ու դեռ շատ նայեինք նույն ուղղությամբ․․․</span></span><br />
<a name='more'></a>Ամեն նստարան մեկ օրվա պատմություն ուներ։<br />
<span style="font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; white-space: pre-wrap;">Մի բան հաստատ կգտնեինք, որ տարօրինակ կթվար մեզ ու կծիծաղեինք: Իսկ գուցե մենք էինք տարօրինակը: Իսկ գուցե մենք պարզապես ուզում էինք ծիծաղել առանց պատճառ:</span><br />
<span style="font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; white-space: pre-wrap;">Ես մենակ էի այս մեծ թաղամասում, բայց դու եկար այս ցուրտ եղանակին: Ափսոս, քեզանից հետոյի սառնությունը քեզանից առաջվա սառնությունը չէ: Այլևս դիմանալու չէ, չնայած, որ հիմա ես նույնպես մենակ չեմ, շուրջս հոգիներն են՝ քո, նրա, բոլորի...…</span><span style="font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; white-space: pre-wrap;">Չէի էլ ուզում մտածել, թե ինչ կլինի հետո, քանի որ գիտեի` չի լինի: Բայց այդ այգում ես երջանիկ էի:
</span><span style="font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; white-space: pre-wrap;">Երեք նստարան ու զրույցներ անավարտ: Չնայած, որ այդ անավարտն իրականում վաղուց ավարտված էր: Քանի որ բառերի արանքում եղած լռությունն էր մերը, անկեղծը, երբ խոսում էին զգացմունքները, որ այդպես էլ մնացին նստարանի տակ ընկած: Դու մոռացար դրանք, իսկ ես դիտավորյալ չուզեցա վերցնել, բայց չդիմացա: Երկուսիս տեղը միայնակ ամբողջը քաշ տվեցի: Ողողվեցի սուտ զգացմունքներով, որոնք իմը չէին, բայց քոնն էլ չէին արդեն: Դրանք չէին ջերմացնում, ոչ էլ սառեցնում, այլ </span><span style="font-family: "helvetica" , "arial" , sans-serif; white-space: pre-wrap;">պարզապես բուրում էին: Բուրում հիշողություններով` սուրճի և թեյի, թխվածքների տարբեր, չորացած բնությամբ և իմ ու քո օծանելիքներով: Չեմ ուզում լվանալ վերնաշապիկս, քանի որ միակն է, որ պահում է այդ բուրմունքն իր մեջ: Ես խանդում եմ իրեն, բայց և չեմ ուզում կորցնել: Չնայած արդեն ուշ է, իմ աչքերից հոսող կաթիլները վաղուց են դա արել իմ փոխարեն:</span></div>
Lapterik.blogspot.comhttp://www.blogger.com/profile/03357171272292256992noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-27296168275497211802016-11-25T05:36:00.002-08:002017-05-13T01:38:11.719-07:00Աշնան բնակիչը<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-family: inherit;">Երբ ցանկանաս փախչել
այստեղից, զանգիր ինձ, ես չեմ խոստանում փախչել քեզ հետ, բայց ես կարող եմ համոզել,
որ մնաս: </span><br />
<a name='more'></a><span style="font-family: inherit;"><o:p></o:p></span><br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Ինձ մոտ համոզել
լավ է ստացվում… Միայն այս աշունն էր, որ իր ներկայացումը խաղաց ու վերջ, գնում է:
Դահլիճը դատարկ, մարդ չկար, առաջին ու վերջին խելագարներ աշնանային: Թեպետ նա գնում
է, սիրելիս, գնում է հեռացողի նման, բայց ետ վերադարձող հեռացողի նման: Նա փախչում
է ինքն իրենից և նրան համոզել էլ չի լինի: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Դու ուզում ես փախչել
այստեղից, բայց ես չեմ խոստանում, որ կգամ քեզ հետ, որովհետև տունս է այստեղ, ես եմ
այստեղ, բայց քեզ կհամոզեմ, որ մնաս, խոստանում եմ: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Դու տուն չունես
աշնան նման, բայց հոգ չէ` կգտնենք: Ես ասացի, որ տուն ունեմ,
այնտեղ թողած ինձ ունեմ, դու կարող ես ապրել տանս առաջին հարկում, որտեղ աշունն էր ապրում:<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Այստեղ թողել եմ
ինձ, բայց չեմ մոռացել… Դու այստեղ ես, բայց մոռացվել ես` մոռացել տանը թողած ինձ:
Աշունը գնաց, դու էլ գնաս, ո՞վ մնա տանը թողած ինձ հետ, ո՞վ մնա առաջին հարկում: </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: inherit;">Կցանկանաս հեռանալ, փախչել,
բայց կզանգե՛ս ինձ, որ համոզեմ` մնաս… </span><br />
<span style="font-family: inherit;">Խոստացել եմ արդեն, որ բաց չեմ թողնի
աշնանային բնակչին ու տունս դատարկ չեմ թողնի: Մնա այստեղ, հա՞… Չգնաս, լա՞վ: </span></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/08367177975504871704noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-91386101526806197102016-11-25T03:16:00.001-08:002016-11-25T07:19:50.494-08:00Քանի՞ տարի ես ցանկանում ապրել<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
<img alt="7" height="263" src="https://shushan080102.files.wordpress.com/2016/11/7.jpg?w=500&h=329&crop=1" width="400" /></div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
Ապրում էր 80 տարեկան մի պապիկ, ով իր ամբողջ կյանքը աշխատել էր այգում: Եվ եկել էր նրա մահանալու ժամանակը: Երբ նրա մոտ հայտնվեց Մահը, որպեսզի տանի նրան իր հետ, նա աղերսեց Աստծուն.<br />
<a name='more'></a></div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
-Աստված, թույլ տուր ինձ մի քիչ ավել ապրել:</div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
-Քանի՞ տարի ես ցանկանում,-հարցրեց Աստված:</div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
-Այնքան, ինչքան տերև կա այս ծառի վրա:</div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
-Ոչ, դա շատ -շատ է:</div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
-Դե, այդ դեպքում ինչքան խնձոր կա այս ծառի վրա:</div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
-Դա նույնպես շատ է:</div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
Ավելի թախանփագին խնդրեց ծերունին, և այդ ժամանակ Աստված ասաց.</div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
-Լավ, ես քեզ կտամ ապրելու այնքան ժամանակ, ինչքան դու ընկերներ ունես:</div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px; margin-bottom: 24px;">
Եվ այդ ժամանակ ծերունին լաց եղավ՝ նա չուներ ընկերներ:</div>
<div style="color: #3d596d; font-family: Merriweather, Georgia, "Times New Roman", Times, serif; font-size: 15px;">
Աղբյուր՝ <a data-mce-href="http://sobiratelzvezd.ru/skolko-let-tyi-hochesh/" href="http://sobiratelzvezd.ru/skolko-let-tyi-hochesh/" style="color: #00aadc;">Сколько лет ты хочешь?</a></div>
</div>
Shushan Eprikyanhttp://www.blogger.com/profile/03890065482445179214noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-53528275330812754902016-11-25T03:07:00.002-08:002016-11-25T03:07:44.832-08:00Մենք<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<img alt="1166" height="280" src="https://shushan080102.files.wordpress.com/2016/11/1166.jpg?w=504&h=354&crop=1" width="400" /><br />
<br />
<a name='more'></a><br /><br />
<br />
<ol style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; list-style-image: initial; list-style-position: initial; margin: 0px 0px 1.75em 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք ծիծաղում ենք մահվան վրա և կիլոգրամներով դեղ ենք գնում դեղատներից:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք ասում ենք, որ կյանքը հիանալի է և գնում ենք խանութ ևս մեկ շիշ օղի գնելու համար:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք թքած ունենք հասարակության կարծիքի վրա և անդադար հարցնում ենք << Ի՞նչ տեսք ունեմ>>:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք սիրում ենք մենությունը, և ձեռքի մեջ ուժեղ սեղմում ենք հեռախոսը:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք համարում ենք, որ մեր տունը մեր ամրոցն է և գիշերները վախենում ենք, որ այն կպայթեցնեն մեզ հետ միասին:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք վստահ ենք, որ բաձարձակապես հանգիստ ենք և ձեռքով ձգվում ենք դեպի նոր ծխախոտը:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք զարմացնում ենք մարդկանց և վախենում ենք ասել՝ <<սիրում եմ>>:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք չենք վստահում մարդկանց և շաբաթը մինիմում մեկ անգամ պատմում ենք մեկին մեր ծանր կյանքի մասին:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք չենք հավատում սիրուն և գիշեները լաց ենք լինում բարձի վրա:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք ապրում ենք այս օրով և պլաններ կազում վաղվա օրվա համար:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք սկզբունքներից ելնելով՝ չենք նայում նորությունները հեռուստացույցով, այլ կարդում ենք դրանք համացանցում:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք շատ ինքնաքննադատ ենք և սիրում ենք միայն մեզ:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք ատում ենք մեր կառավարությունը և մեծ հաճույքով նշում ենք անկախության օրը:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք ներում ենք մեր բոլոր սխալները և թարս նայում նրանց, ովքեր դրանք անում են:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք չենք հավատում կատարյալ մարդկանց գոյությանը և ամեն օր ամբոխի մեջ փնտրում ենք մեր իդեալին:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մեր սիրտը խառնում է առավոտյան մետրոյի ամբոխից, և մենք ամեն օր համբերատար կանգնում ենք կայարանում սպասելով գնացքին:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք ընտրում ենք, թե ինչ լսել և անկախ մեզանից փողոցում կամաց երգում ենք <<Ֆաբրիկե>> :</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք միշտ ասում ենք այն, ինչ մտածում ենք և գրեթե կորցրել ենք անկեղծ ժպտալու ունակությունը:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք ցանկանում ենք, որ մարդիկ ընդունեն մեզ ինչպիսին մենք կանք և ժամերով կանգնում ենք հայելու առաջ:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք սիրում ենք խելացի արտահայտություններ և չենք հասկանում ինքներս մեզ:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք ունենք շատ թաքնված տաղանդներ և ոչինչ չենք անում, որպեսզի դրանք զարգանան:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք ատում ենք ծննդյան օրերը և միշտ նշում ենք դրանք:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք շատ ենք սիրում քնել մինչ կեսօր և զարթուցիչ ենք դնում առավոտյան ժամը 6-ի համար:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք միշտ հասնում ենք մեր ուզածին և վախենում ենք, որ բոլորը մեզ կլքեն:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Մենք գրում ենք մեր անձնական օրագրերը և ցանկանում ենք, որ դրանք կարդան:</li>
<li style="border: 0px; box-sizing: border-box; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">Կարելի է բացել թևերը և թռչել դեպի քամին, բայց մենք չունենք թևեր, որովհետև արժանի չենք դրանց:</li>
</ol>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Ցանկանո՞ւմ եք էլի ինչ-որ մի բան ավելացնել:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Աղբյուր՝ <a href="http://sobiratelzvezd.ru/myi/" style="border-bottom-color: rgb(220, 220, 220); border-bottom-style: solid; border-image: initial; border-left-color: initial; border-left-style: initial; border-right-color: initial; border-right-style: initial; border-top-color: initial; border-top-style: initial; border-width: 0px 0px 1px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; word-break: break-word; word-wrap: break-word;">Мы</a></div>
</div>
Shushan Eprikyanhttp://www.blogger.com/profile/03890065482445179214noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-36420423998999678972016-11-25T03:06:00.000-08:002016-11-25T07:20:50.128-08:00Թո՛ւյլ տուր ինձ մեռնել ողջ, այլ ոչ թե ապրել մեռած<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<a href="https://shushan080102.files.wordpress.com/2016/11/stock-photo-79968021.jpg?w=1024&h=629&crop=1" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img alt="stock-photo-79968021" border="0" height="245" src="https://shushan080102.files.wordpress.com/2016/11/stock-photo-79968021.jpg?w=1024&h=629&crop=1" width="400" /></a><br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<a name='more'></a><br />
<br />
Ոչնչացրո՛ւ իմ մեջ, այն, ինչը պետք է ոչնչացվի: Ուժեղացրո՛ւ այն ամենը, ինչը պետք է ուժեղացվի:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Օգտագործի՛ր ինձ: Աշխատի՛ր ինձնով, նկարիր ինձնով կյանքի կտավի ամեն մի կաթիլը: Օգնի՛ր ինձ ապրել ամբողջական և օրիգինալ կյանքով, շրջել անտառի առաջ շտրորված ճանապարհով:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Ցո՛ւյց տուր ինձ, թե ինչպես սիրել ավելի խորը, քան ես երբև է համարել եմ:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Պահի՛ր իմ դեմքի առաջ մի բան, որից ես կարող եմ թեքվել:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Օգնի՛ր ինձ փափկել և հանգստանալ, ամբողջապես ընդունելով այն, ինչի հետ ես մինչև հիմա գտնվում եմ պատերազմյան վիճակում:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Եթե իմ սիրտը մինչև հիմա փակ է, օգնի՛ր ինձ բացել այն, առանց բռնության:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Եթե ես ինչ-որ բան բռնել եմ, օգնի՛ր ինձ բաց թողել այն:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Տո՛ւր ինձ խնդիրներ, կռիվ և, հնարավորինս խրթին հանգամանքներ, եթե նրանք կառաջացնեն ավելի խորը վստահություն և համակերպվածություն դեպի կյանքը:</div>
<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Օգնի՛ր ինձ ծիծաղել իմ լրջության վրա: Թո՛ւյլ տուր ինձ գտնել հումոր մթության մեջ:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Ցո՛ւյց տուր ինձ հանգստության խորը զգացմունքը փոթորկի ամենաթեժ պահին: Մի՛ թաքցրու ինձ ճշմարտությունից: Երբեք:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Թող շնորհակալությունը լինի իմ ուղեկցորդը: Թող ներողությունը դառնա իմ աղոթքը: Թող այս վայրկյանը դառնա իմ մշտական ընկերակիցը:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Թո՛ւյլ տուր ինձ տեսնել քո դեմքը ամեն մի դեմքում: Թո՛ւյլ տուր ինձ զգալ Քո տաք ներկայությունը իմ սեփական ներկայության մեջ:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Աջակցի՛ր ինձ, երբ ես հետ կկանգնեմ: Շնչի՛ր ինձնով, երբ ես չեմ կարողանա շնչել:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Թո՛ւյլ տուր ինձ մեռնել ողջ, այլ, ոչ թե ապրել մեռած:</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Աղբյուր՝ <a href="http://sobiratelzvezd.ru/daj-mne-umeret-zhivym-a-ne-zhit-mertvym/" style="border-bottom-color: rgb(220, 220, 220); border-bottom-style: solid; border-image: initial; border-left-color: initial; border-left-style: initial; border-right-color: initial; border-right-style: initial; border-top-color: initial; border-top-style: initial; border-width: 0px 0px 1px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; word-break: break-word; word-wrap: break-word;">Джефф Фостер: Дай мне умереть живым, а не жить мертвым</a></div>
</div>
Shushan Eprikyanhttp://www.blogger.com/profile/03890065482445179214noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5945082201371334302.post-26454381825516151192016-11-25T03:05:00.000-08:002016-11-25T03:05:04.361-08:00Ընկնող տերևի խշշոցը<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<img alt="989-owjdkmw" height="282" src="https://shushan080102.files.wordpress.com/2016/11/989-owjdkmw.jpg?w=896&h=633&crop=1" width="400" /></div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
… Հաճախ աշնանը ես ուշադիր հետևում էի թափվող տերևներին, որպեսզի բռնեմ այն մի վայրկյանը, երբ տերևը պոկվում է ճյուղից և սկսում ընկնել գետնին: </div>
<a name='more'></a>Բայց երկար ժամանակ չէի կարողանում դա անել: Ես հին գրքերում կարդացել էի, այն մասին, թե ինչպես են խշխշում թափվող տերևները, բայց ես երբեք չեմ լսել այդ ձայնը: Եթե նույնիսկ տերևները խշխշում էին, ապա միայն գետնին, մարդկանց ոտքերի տակ: Տերևների խշշոցը օդում, ինձ թվում էր նույնքան անհավատալի, որքան պատմությունները, որ գարնանը լսվում է, թե ինչպես է բողբոջում խոտը:<br />
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Ես իհարկե սխալ էի: Ժամանակ էր հարկավոր, որպեսզի լսողությունը, բթացած քաղաքի աղմկոտ եռուզեռից, կարողանար հանգստանալ և ընկալել աշնանային հողի շատ մաքուր և կոնկրետ ձայները…</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; margin-bottom: 1.75em; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Ես նայեցի թխկենուն և տեսա, թե ինչպես կամաց պոկվեց ճյուղից կարմիր տերևը, ցնցվեց, մի ակնթարթ կանգենց օդի մեջ և սկսեց ընկնել ոտքերիս մոտ՝ մի քիչ ճոճվելով և խշշալով: Առաջին անգամ ես լսեցի ընկնեղ տեևի խշշոցը՝ոչ պարզ ձայն, նման փոքրիկ երեխայի շշնջոցին…</div>
<div style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #7f8c8d; font-family: Merriweather, Georgia, serif; font-size: 18px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Աղբյուր՝ <a href="http://sobiratelzvezd.ru/shelest-padayushhego-lista/#more-37970" style="border-bottom-color: rgb(220, 220, 220); border-bottom-style: solid; border-image: initial; border-left-color: initial; border-left-style: initial; border-right-color: initial; border-right-style: initial; border-top-color: initial; border-top-style: initial; border-width: 0px 0px 1px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: inherit; font-style: inherit; font-weight: inherit; margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px; text-decoration: none; vertical-align: baseline; word-break: break-word; word-wrap: break-word;">Константин Паустовский: Шелест падающего листа</a></div>
</div>
Shushan Eprikyanhttp://www.blogger.com/profile/03890065482445179214noreply@blogger.com0